Vítajte na mojej stránke,kde si môžete prečítať o tom akú máme na Slovensku spravodlivosť.Ospravedlňujem sa za chyby
v pravopise,aj ked to v mojom prípade nieje podstatné.Hlavné sú vedomosti ktoré si verejnosť inde neprečíta.
Za túto pravdu som bol protizákonne uväznení za to aby sa toto verejnosť nikdy nedozvedela !!!
v pravopise,aj ked to v mojom prípade nieje podstatné.Hlavné sú vedomosti ktoré si verejnosť inde neprečíta.
Za túto pravdu som bol protizákonne uväznení za to aby sa toto verejnosť nikdy nedozvedela !!!
|
Článok:Je zaujímavé ,že o vražde vedeli viacerý ale iba ja trpím, pre čo oni nie? Prečo pre nich zákon platí a pre mňa nie?! článok |
Dobrí deň ,vážený čitatelia ,ja Štefan Budinský píšem túto stránku lebo mám vedomie, že som obvinení a odsudzovaný na základe verejnej mienky ktorá je riadená políciou a súdom, teda slovenskou justíciou. Prečítajte si pravdu ktorá sa skladá z dôkazov a skutočností ktoré sú nepopierateľné. Dňa:7.10.2007 som bol odvedení zo Školy kriminálnou políciou k výsluchu k vražde kde som nechcel vypovedať aj napriek nátlaku polície zo strachu a obáv z vyhrážok páchateľa ,ktoré vyhrážky smerovali proti môjmu životu a životu mojich blízkych a vtedajšej priateľky pokiaľ ho udám a budem svedčiť proti nemu. Páchateľove vyhrážky ktorým bol Matej Ivančík vo mne vzbudzovaly dôvodnú obavu, že spácha to čím sa vyhrážal pokiaľ budem vypovedať proti nemu. Vypovedal som ako svedok až po tom ako ma polícia ubezpečila , že majú Ivačíka zadržaného a, že sa na slobodu tak skoro nedostane. Toho dňa ma polícia odviezla domou a na druhí deň ráno prišla po mňa kriminálna polícia za účelom podania ďalšej svedeckej výpovede v B .Bystrici ,a však po obede toho dňa ma obvinili z trestného činu vraždy formou spolupáchateľstva ,ktorého činu som sa nedopustil ,len bol svedkom. Mám vedomie ,že zákon ma mal chrániť podľa zákona ale všetko bolo naopak!!! Na druhí deň:9.10.2007 keď ma uväznili vo väzbe v B. Bystrici som sa dozvedel, že ráno dňa:8.10.2007 keď som ešte obv. nebol ,v rádiu hlásili ,že traja páchatelia a to medzi nimi ja ,sme sa mali dopustiť vraždi, a pokiaľ dobre viem tú informáciu mali média od polície ,viem to na tom základe, že im aj naďalej poskytovala klamlivé informácie , viem aj to ,že im poskytla fotku s fotodokumentácie zo spisu kde som ukazoval, hrob nebohého Miroslava Pušku. Dôvod prečo tak polícia konala ,je nezákonní nakoľko ak sa jedná ,už len o to, podávanie informácií pre tlač a televíziu, keď som už obvinení bol ,tak títo nerešpektovali zákon o obmedzení slobody prejavu v záujme ochrany morálky /mravnosti mladistvého, toto právo nerešpektovali novinári a dokonca ho nezastávala mne pridelená sociálna kurátorka a dokonca ani právnik, ktorí nezabezpečili ani to aby ma na súde nefotili! Aj z ďalších skutočnosti ktoré sú nižšie uvedené viem ,že justícií nejde o spravodlivosť ale o to odsúdiť nevinného za každú cenu pokiaľ už bol obvinení ,zabezpečiť ,že pokiaľ bude nevinní dokazovať svoju nevinu a je dokázateľne nevinní a bude tvrdiť ,že sa koná proti nemu neprávo nik mu veriť nebude lebo , dobre viem ,že médiá ovplyvnia svojim neoverením klamstvám justície verejnosť ktorá obvineného dávno odpísala ako zbytočného pre spoločnosť . Je zaujímavé ,že dávno novinári vedia pravdu ale nenapíšu ju, nakoľko som im podával a bol ochotní predložiť nepopierateľné a písomné dôkazy o nezákonnom konaní justície proti mojej osobe!!! Ďalej sú rozpísané nezákonné konania justície proti mojej osobe. Nezákonné konanie justície v celom procese dokazovania viny voči mojej osobe nebolo v súlade zo zákonom .Dňa:17.10.2003 pri mojom výsluchu vyšetrovateľke pani pplk. Judr. Marte Tlačbabovej som do zápisnice uviedol, inak bolo to dva týždne pred tým ako zabili Maťo a Peter M. Pušku, jednalo sa o výsluch ku vražde Editi Melošovej. Pani vyšetrovateľka nezapísala do zápisnice vetu ako som to uviedol ja ale inak, bolo to dva týždne pred tým ako sme zabili Maťo a Peter M Pušku. Keď som po mojom výsluchu pred podpísaním zápisnice zápisnicu čítal zistil som čoho sa pani vyšetrovateľka na mne dopustila ,že zo mňa napriek mojej výpovedi chcela spraviť vraha. Keď som si túto skutočnosť všimol a povedal pani vyšetrovateľke prečo sa takej skutočnosti dopustila tato veta bola ňou písomne poopravená. Čo v zápisnici zreteľne vidno. Pokiaľ sa to stalo, môj obhajca Peter Fischer na tu skutočnosť vôbec nereagoval ,nežiadal pani vyšetrovateľku o nápravu a vôbec to právne nenapadol. Toho dňa nebola pri výsluchu ani moja sociálna kurátorka čím bolo uprené moje právo na obhajobu. Bolo zistené z rozsudku zo 14. Novembra 2005, že trpí podstatnými chybami ,nakoľko v uvedenom konaní boli porušené ustanovenia ,ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby .Stalo sa tak, že krajský súd na 8 hlavných predchádzajúcich konaní zámerne nerešpektoval vo vzťahu k mladistvému a to ku mne Štefanovi Budinskému Uvedené zistene nezákonného postupu konania ktoré vyšlo najavo až po spomenutom uznesení najvyššieho súdu z 23. februára 2006 o predlžení lehoty trvania väzby. Zistený chybný procesný postup prvostupňového súdu ,že je nie len podstatnou chybou konania ale úmyselným porušením mojich práv obhajoby ako osoby mladistvej v trestnom konaní , alebo sa súd nezaoberal spisovým materiálom nakoľko nemohol povšimnúť môj vek v dobe spáchania trestného činu! Najvyšší súd v Bratislave , 17. mája 2006 v uznesení o zrušení rozsudku Krajského súdu uvádza ,že -V predmetnej veci bolo hlavné pojednávanie viac krát odročené (na termíny: 4.6. mája2005, 29.júna -1.júna 2005,26.augusta2005 a 11.novembra 2005),pričom ani v jednom prípade nebol o termíne upovedomený orgán poverený starostlivosťou o mládež. Zo zápisníc o hlavnom pojednávaní bolo zistené, že na hlavných pojednávaniach bol vždy prítomný zákonný zástupca obžalovaného , otec Šimon Budinský (I keď v zápisniciach je zrejme nesprávne uvedené jeho meno Štefan Budinský.) V zápisnici z prvého hlavého pojednávania je uvedení ako prítomní zákonní zástupca Štefan Budinský a však súd vedome klamal nakoľko môj otec Šimon Budinský bol predsedom senátu zo súdnej siene vylúčení čím porušil jeho práva. Prikladám kópiu žiadosti Krajskému súdu otca Šimona budinského ako zákonného zástupcu z dňa 10.8.2006 ako dôkaz , že uvádzam pravdu!!! Bod.5- Toho istého dňa keď bol zo súdnej siene vykázaní môj otec a to dňa: 24.maca2005 o 8.30hod som vypovedal a pri výsluchu uviedol : Necítim sa dobre, nie som schopný ďalšieho výsluchu, preto žiadam, aby boli moje výpovede ďalej čítané na hlavnom pojednávaní. Napriek tomu mi boli ďalej kladené otázky a to dokonca aj mojim obhajcom Petrom Fisherom. Súd mal mať vedomosť o mojom zlom zdravotnom stave zo spisového materiálu a tak tiež môj obhajca a na priek všetkému mi kládli otázky a neposkytli zdravotnú pomoc k čomu mi bolo očividne zle. Mne pridelená sociálna pracovníčka ako moja právna zástupkyňa chodila spolu na vyšetrovacie úkony s mojim právnym obhajcom. Obaja títo právny zástupcovia o sebe vedeli a tak sám môj obhajca dovolil súdu nezákonne konať čím ma poškodil a nezastával moje právo. U mňa doposiaľ nebol dokázaní motív k vraždám nakoľko som sa týchto trestných činnou nedopustil, od začiatku obvinenia sa mi slovenská justícia snažila dokázať vinu v súlade z nezákonným postupom, aby mi dokázali motív k spáchaniu vrážd tak mi spravili domovú prehliadku kde mi zobrali hudobné CD a tričká z podtlačou metalových skupín, tak tiež lebku z druhej svetovej vojny, ja sám priznávam, že mať niečo také doma je pre niekoho hrôzostrašné ale pre mňa to bola ako predloha pre výtvarné umenie nakoľko som si kreslil obrázky z hororovou tematikou čo ma veľa kapiel. Pre pubertálnu záležitosť a hudobní vkus polícia chcela dokázať, že to bol môj motív spáchania vrážd. Na lebku dali spraviť znalecký posudok kde sa malo dokázať, že je lebka stará od druhej svetovej vojny. Znalec z ústavu súdneho lekárstva MUDr. Norbert MORAVANSKÝ v znaleckom posudku z dňa 18.3.2004 uviedol , záverom teda možno konštatovať ,že lebka zaistená pri domovej prehliadke dňa18.11.2003 v rodinnom dome č.271/14 vo Valaskej patrila ľudskému jedincovi ženského pohlavia , veku 17-20 rokov, pričom predmetná lebka sa predtým nachádzala v zemi (v pôde) po dobu 50 až 60 rokov od smrti. Príčina smrti nebohej ženy sa len na základe súdnolekárskej expertízy lebky nadá stanoviť. Toto bolo stanovisko k čomu sa mal znalec vyjadriť a k čomu pol poverení ! Tu jeho práca a poverenie skončilo a však ďalej v znaleckom posudku uviedol. Zaistená ľudská lebka bola sekundárne -dodatočne opravovaná farbou, moridlom , či zadymením (začadením) a mohla byť veľmi dobre predmetom okultných rituálov. Pre hudobní vkus ,štýl nosenia oblečenia chceli povedať, že som vrah satanista a to bol môj motív k spáchaniu trestného činu , znalec by také vyjadrenie nedal, bez podnetu polície nakoľko znalec také vyjadrenie nemá konštatovať .
Keď som sa bránil a chcel verejne ukázať ,že je voči mojej osobe slovenská justícia zaujatá a ,že roby všetko pre to aby ma neprávom usvedčila ,tak ma protizákonne uväznila tak, že na to využila moju bývalú priateľku ktorá bola na polícií odovzdať peňaženku a osobne doklady mojej sestry Amálií Budinskej pri čom podala výpoveď. Výpoveď Aleny Poliakovej nenasvedčovala tomu ,že som mal spáchať prečin alebo trestní čin ,no na priek tomu ma obvinili z prečinu nebezpečné vyhrážanie podľa §360 ods. 1 Trestného zákona pričom obvinenie rozšírili o ods.1,2 písm.b Trestného zákona. Dňa 13.10.2007 som bol zadržaný a 15.10.2007uväznení v B. Bystrici vo väzbe kde som bol aj dňa29.10.2007 kedy začalo pojedná vanie na krajskom súde vo veci vrážd s čoho som obvinení .To, že som sa 29.10.2007 ocitol vo väzbe vyhovovalo krajskému súdu nakoľko som nemohol verejne dokázať čoho sa na mne justícia dopúšťa a ako proti zákonne koná. Ja som vedel, že som uväznení kvôli zaujatosti krajského súdu, kvôli pravde ktorú som chcel verejne ukázať ale nemohol som to dokázať, až dňa keď mi krajský súd zamietol prepustenie z väzby v čom figuroval sudca ktorý ma súdil vo veci vrážd a to Rudolf Ďurta. Rudolf Ďurta bol sudca ktorí ma súdil bez práva na obhajobu a ktorému som vzniesol námietku zaujatosti na krajskom súde kde sám rozhodol, že zaujatí nebol. Ako sudca ktorý mi zamietol prepustenie z väzby vedel, že som obvinení proti zákonne keď ,že spis čítal a v ňom nebolo nič čo by nasvedčovalo, že som sa niečoho dopustil nakoľko skutok nebol trestným činom. Pokiaľ som bol vo väzbe mal som zakázané návštevy, nedoručovali mi poštu od rodiny a úplne ma izolovali od vonkajšieho sveta, bol som úplne bezmocní až do dňa 9.6.2008 keď na okresnom súde v Brezne samosudkyňa JUDr. Alica Gálová rozhodla tak, že ma oslobodila spod obžaloby nakoľko skutok nie je trestným činom. Neskôr som bol oslobodený aj na krajskom súde v Banskej Bystrici kde sa odvolal prokurátor. Ja neviem kvôli čomu ma tak justícia trápi a berie mi celí život , zobrala mi tri roky života a potom 8 mesiacov len tak pre pravdu ktorú si vziať ani po tom všetkom nedám. Keď mám byť vinný tak neviem z akých dôvodov sa na mne justícia dopustila toľkého nepráva, nechápem keď som vinní prečo ty čo ma vyšetrovali a súdili nepostupovali podľa zákona ale proti zákonne, veď zákon je na to aby sa páchateľ usvedčil a odsúdil. Ja som celé roky spolupracoval s políciou ,dokázateľne som nevinní ale oni všetko ignorovali a o pravdu im nešlo , sám právnik spolupracoval s políciou a dovolil im všetkého nepráva čo sa na mne dopustili.
Od začiatku obvinenia som pre počiatoční postup polície a nátlak ktorí na mňa vyvíjala a to od dňa keď som ešte vo veci vrážd figuroval ako svedok nemal k polícií dôveru ale strach, a to malo za následok ,že aj pokiaľ som vo veci vypovedal tak v rámci otázok a postupne času až uvádzal skutočnosti s čoho sa stal súhrn objasňujúci celí prípad ako sa stal, tím pádom som nikdy nemenil výpoveď ale dopĺňal. Moje výpovede doposiaľ neboli nikým vyvrátene a zakladajú sa na pravde na rozdiel od spolu obvinených ktorí majú ku skutku vrážd viacero verzií ako sa skutok stal ,čo je dôkazom, že klamú a ich výpovede sa nezakladajú na pravde. Tvrdenia spolu obvinených sú dôsledkom pomsti za to, že ich usvedčujem z páchania trestného činu a, že vďaka mne musia niesť zodpovednosť za svoje skutky. Ako príklad toho, že Peter Škoda vypovedal, za účelom zámerne v tiahnuť ma do trestného konania je aj jeho tvrdenie v konfrontácií medzi ním a mnou z dňa 15.10.2003 kde podrobne uvádza ako som kopal Mira Pušku a následne pri ukončení konfrontácií bola na Škodu položena otázka obhajcu Krankuša : Trváte na tom ,že Pušku bil päsťami a kopal aj Š. Budinský??? Odpoveď P. Škodu : Trvám na tom, že päsťami ho určite bil ,no či ho kopal som si nie istý ,ale pamätám si na to, že sa potom sťažoval na bolesti v nohe. Tvrdenia Petra Škodu sú nezmyselné a pokiaľ uvádzal vo výpovediach k vražde Edity Melošovej tak všade uvádza, Maťo alebo Števo mi povedal ,alebo to uvedie ináč ,no vždy spomenie Ivačíka ako prvého. Tvrdenia P. Škodu sú nepriame a je jasné, že sú uvedené zámerne a doposiaľ na svojich výpovediach nezotrval. Pokiaľ sa jedná o vraždu k Edite tak jediný svedok a to očitý svedok som ja. Ja som sa na jej zavraždení nepodieľal žiadnym spôsobom a bol som tam keď bola zavraždená s toho dôvodu, že som mal strach o svoj život pred Ivančíkom. Podrobne som už v prípravnom konaní uviedol ako sa celý incident udial , čo som robil ja a čo Ivančík. Všetky moje tvrdenia vo výpovediach som hovoril priamo bez vymýšľania a do dnešného dňa neboli žiadnym procesným spôsobom vyvrátene, teda žiadnym svedkom. Motív k zavraždeniu Editi Melošovej mal len Matej Ivančík a to z toho dôvodu, že nebohá mala svojimi vyjadreniami sťažovať vzťah medzi ním a jeho priateľkou čo je zo spisového materiálu dokázateľné. Môžeme ako dôkaz považovať aj jeho psychiatrický posudok ktorý uvádza: nasledovné. Pokiaľ sa jedná o spolupáchateľstvo na vražde Miroslava Pušku tak toho činu som sa nedopustil a nemal dôvod mu ublížiť nakoľko je toho dôkazom, že pokiaľ som bol pri tom ,keď Ivančík a Škoda bili Miroslava Pušku snažil som sa mu pomôcť pokiaľ som mohol čo korešponduje aj s výpoveďami spoluobžalovaných a svedkov, je nemysliteľné aby som chcel niekomu ublížiť ,ba dokonca mal úmysel zavraždiť ho a pri tom mal snahu mu pomôcť. Chcem povedať, že pokiaľ som zohral rolu svedka v prípade tak len zo strachu a obáv o svoj život a životy mne blízkych, moje obavy boli opodstatnené nakoľko ma v minulosti Ivančík fyzicky napadol z dôvodu, že som ho mal udať za krádeže a že viem kde sa skrýva pred políciou. Jeho útok bol voči mne brutálni a keby nebolo Mária Grigera tak by ma bol zavraždil čomu on zabránil. Viacero svedkov v prípade uviedlo incident keď ma Ivančík zmlátil ,dokonca Ivančíkova bývala priateľka Lenka Rudnayová uviedla vo výpovedi ,že som Ivančíka neznášal nakoľko ma v minulosti zmlátil s Tomášom Harvanom. Moje stretávanie z Ivančíkom nebolo z mojej vôle ale zo strachu, chcel som len pokoj ,aby mi neublížil a najprv som to riešil udaním na polícií keď ma zmlátil no polícia s tím nič nespravila a zo strachu som to musel aj tak stiahnuť a nevedel najsť východisko ako sa mu ubrániť tak som skočil z okna a ani to nepomohlo, otec bol prísni, nemal som sa komu zdôveriť a keď som Ivančíka poslúchal a nosil mu jesť a cigarety mal som pokoj, dokonca sa správal ku mne normálne kým nezavraždil Editu, Potom som už nevedel ako ďalej a tak som bol ticho a zbabeli. Treba sa zamyslieť nad tým, že Ivančík sám priznal, že ma v minulosti zmlátil pre údajne udanie jeho na polícií čo bol výmysel ,ja som ho neudal a na priek tomu mi ublížil, môj strach bol opodstatnení a to dokazuje skutočnosť ,že vraždil za malicherné nezmysli a pokiaľ by som sa mu vzoprel ,je viac než isté, že by sa pomstil. Cele toto obvinenie znášam veľmi ťažko z dôvodu ,že sa cítim ukrivdení a bezmocní, najprv to bol Ivančyk pred ktorým som bol bezmocní a bál sa o svoj život a životy mojich blízkych a následne pre môj strach ,som obvinení z týchto trestných činov .Od začiatku obvinenia som mal psychické problémy lebo som sa s tým nevedel a ani nechcel vyrovnať ,že ja som s toho obvinení čím som sám trpel a Dúfal , že jedného dna práve polícia a sudy budú chrániť toho komu je ubližované, kto ma strach o život a na priek všetkému som obvinený. Naďalej po všetkom nepráve som súdeny a hlavné pojednávanie a to záverečné je na Najvyžšom Súde v Bratislave dňa 20.10.2010 o9:00hod ,srdečne vás výtam.
Keď som sa bránil a chcel verejne ukázať ,že je voči mojej osobe slovenská justícia zaujatá a ,že roby všetko pre to aby ma neprávom usvedčila ,tak ma protizákonne uväznila tak, že na to využila moju bývalú priateľku ktorá bola na polícií odovzdať peňaženku a osobne doklady mojej sestry Amálií Budinskej pri čom podala výpoveď. Výpoveď Aleny Poliakovej nenasvedčovala tomu ,že som mal spáchať prečin alebo trestní čin ,no na priek tomu ma obvinili z prečinu nebezpečné vyhrážanie podľa §360 ods. 1 Trestného zákona pričom obvinenie rozšírili o ods.1,2 písm.b Trestného zákona. Dňa 13.10.2007 som bol zadržaný a 15.10.2007uväznení v B. Bystrici vo väzbe kde som bol aj dňa29.10.2007 kedy začalo pojedná vanie na krajskom súde vo veci vrážd s čoho som obvinení .To, že som sa 29.10.2007 ocitol vo väzbe vyhovovalo krajskému súdu nakoľko som nemohol verejne dokázať čoho sa na mne justícia dopúšťa a ako proti zákonne koná. Ja som vedel, že som uväznení kvôli zaujatosti krajského súdu, kvôli pravde ktorú som chcel verejne ukázať ale nemohol som to dokázať, až dňa keď mi krajský súd zamietol prepustenie z väzby v čom figuroval sudca ktorý ma súdil vo veci vrážd a to Rudolf Ďurta. Rudolf Ďurta bol sudca ktorí ma súdil bez práva na obhajobu a ktorému som vzniesol námietku zaujatosti na krajskom súde kde sám rozhodol, že zaujatí nebol. Ako sudca ktorý mi zamietol prepustenie z väzby vedel, že som obvinení proti zákonne keď ,že spis čítal a v ňom nebolo nič čo by nasvedčovalo, že som sa niečoho dopustil nakoľko skutok nebol trestným činom. Pokiaľ som bol vo väzbe mal som zakázané návštevy, nedoručovali mi poštu od rodiny a úplne ma izolovali od vonkajšieho sveta, bol som úplne bezmocní až do dňa 9.6.2008 keď na okresnom súde v Brezne samosudkyňa JUDr. Alica Gálová rozhodla tak, že ma oslobodila spod obžaloby nakoľko skutok nie je trestným činom. Neskôr som bol oslobodený aj na krajskom súde v Banskej Bystrici kde sa odvolal prokurátor. Ja neviem kvôli čomu ma tak justícia trápi a berie mi celí život , zobrala mi tri roky života a potom 8 mesiacov len tak pre pravdu ktorú si vziať ani po tom všetkom nedám. Keď mám byť vinný tak neviem z akých dôvodov sa na mne justícia dopustila toľkého nepráva, nechápem keď som vinní prečo ty čo ma vyšetrovali a súdili nepostupovali podľa zákona ale proti zákonne, veď zákon je na to aby sa páchateľ usvedčil a odsúdil. Ja som celé roky spolupracoval s políciou ,dokázateľne som nevinní ale oni všetko ignorovali a o pravdu im nešlo , sám právnik spolupracoval s políciou a dovolil im všetkého nepráva čo sa na mne dopustili.
Od začiatku obvinenia som pre počiatoční postup polície a nátlak ktorí na mňa vyvíjala a to od dňa keď som ešte vo veci vrážd figuroval ako svedok nemal k polícií dôveru ale strach, a to malo za následok ,že aj pokiaľ som vo veci vypovedal tak v rámci otázok a postupne času až uvádzal skutočnosti s čoho sa stal súhrn objasňujúci celí prípad ako sa stal, tím pádom som nikdy nemenil výpoveď ale dopĺňal. Moje výpovede doposiaľ neboli nikým vyvrátene a zakladajú sa na pravde na rozdiel od spolu obvinených ktorí majú ku skutku vrážd viacero verzií ako sa skutok stal ,čo je dôkazom, že klamú a ich výpovede sa nezakladajú na pravde. Tvrdenia spolu obvinených sú dôsledkom pomsti za to, že ich usvedčujem z páchania trestného činu a, že vďaka mne musia niesť zodpovednosť za svoje skutky. Ako príklad toho, že Peter Škoda vypovedal, za účelom zámerne v tiahnuť ma do trestného konania je aj jeho tvrdenie v konfrontácií medzi ním a mnou z dňa 15.10.2003 kde podrobne uvádza ako som kopal Mira Pušku a následne pri ukončení konfrontácií bola na Škodu položena otázka obhajcu Krankuša : Trváte na tom ,že Pušku bil päsťami a kopal aj Š. Budinský??? Odpoveď P. Škodu : Trvám na tom, že päsťami ho určite bil ,no či ho kopal som si nie istý ,ale pamätám si na to, že sa potom sťažoval na bolesti v nohe. Tvrdenia Petra Škodu sú nezmyselné a pokiaľ uvádzal vo výpovediach k vražde Edity Melošovej tak všade uvádza, Maťo alebo Števo mi povedal ,alebo to uvedie ináč ,no vždy spomenie Ivačíka ako prvého. Tvrdenia P. Škodu sú nepriame a je jasné, že sú uvedené zámerne a doposiaľ na svojich výpovediach nezotrval. Pokiaľ sa jedná o vraždu k Edite tak jediný svedok a to očitý svedok som ja. Ja som sa na jej zavraždení nepodieľal žiadnym spôsobom a bol som tam keď bola zavraždená s toho dôvodu, že som mal strach o svoj život pred Ivančíkom. Podrobne som už v prípravnom konaní uviedol ako sa celý incident udial , čo som robil ja a čo Ivančík. Všetky moje tvrdenia vo výpovediach som hovoril priamo bez vymýšľania a do dnešného dňa neboli žiadnym procesným spôsobom vyvrátene, teda žiadnym svedkom. Motív k zavraždeniu Editi Melošovej mal len Matej Ivančík a to z toho dôvodu, že nebohá mala svojimi vyjadreniami sťažovať vzťah medzi ním a jeho priateľkou čo je zo spisového materiálu dokázateľné. Môžeme ako dôkaz považovať aj jeho psychiatrický posudok ktorý uvádza: nasledovné. Pokiaľ sa jedná o spolupáchateľstvo na vražde Miroslava Pušku tak toho činu som sa nedopustil a nemal dôvod mu ublížiť nakoľko je toho dôkazom, že pokiaľ som bol pri tom ,keď Ivančík a Škoda bili Miroslava Pušku snažil som sa mu pomôcť pokiaľ som mohol čo korešponduje aj s výpoveďami spoluobžalovaných a svedkov, je nemysliteľné aby som chcel niekomu ublížiť ,ba dokonca mal úmysel zavraždiť ho a pri tom mal snahu mu pomôcť. Chcem povedať, že pokiaľ som zohral rolu svedka v prípade tak len zo strachu a obáv o svoj život a životy mne blízkych, moje obavy boli opodstatnené nakoľko ma v minulosti Ivančík fyzicky napadol z dôvodu, že som ho mal udať za krádeže a že viem kde sa skrýva pred políciou. Jeho útok bol voči mne brutálni a keby nebolo Mária Grigera tak by ma bol zavraždil čomu on zabránil. Viacero svedkov v prípade uviedlo incident keď ma Ivančík zmlátil ,dokonca Ivančíkova bývala priateľka Lenka Rudnayová uviedla vo výpovedi ,že som Ivančíka neznášal nakoľko ma v minulosti zmlátil s Tomášom Harvanom. Moje stretávanie z Ivančíkom nebolo z mojej vôle ale zo strachu, chcel som len pokoj ,aby mi neublížil a najprv som to riešil udaním na polícií keď ma zmlátil no polícia s tím nič nespravila a zo strachu som to musel aj tak stiahnuť a nevedel najsť východisko ako sa mu ubrániť tak som skočil z okna a ani to nepomohlo, otec bol prísni, nemal som sa komu zdôveriť a keď som Ivančíka poslúchal a nosil mu jesť a cigarety mal som pokoj, dokonca sa správal ku mne normálne kým nezavraždil Editu, Potom som už nevedel ako ďalej a tak som bol ticho a zbabeli. Treba sa zamyslieť nad tým, že Ivančík sám priznal, že ma v minulosti zmlátil pre údajne udanie jeho na polícií čo bol výmysel ,ja som ho neudal a na priek tomu mi ublížil, môj strach bol opodstatnení a to dokazuje skutočnosť ,že vraždil za malicherné nezmysli a pokiaľ by som sa mu vzoprel ,je viac než isté, že by sa pomstil. Cele toto obvinenie znášam veľmi ťažko z dôvodu ,že sa cítim ukrivdení a bezmocní, najprv to bol Ivančyk pred ktorým som bol bezmocní a bál sa o svoj život a životy mojich blízkych a následne pre môj strach ,som obvinení z týchto trestných činov .Od začiatku obvinenia som mal psychické problémy lebo som sa s tým nevedel a ani nechcel vyrovnať ,že ja som s toho obvinení čím som sám trpel a Dúfal , že jedného dna práve polícia a sudy budú chrániť toho komu je ubližované, kto ma strach o život a na priek všetkému som obvinený. Naďalej po všetkom nepráve som súdeny a hlavné pojednávanie a to záverečné je na Najvyžšom Súde v Bratislave dňa 20.10.2010 o9:00hod ,srdečne vás výtam.